Po voľbách v septembri 1998 (ale aj pred samotnými voľbami - slávna Dzurindova bicyklová predvolebná kampaň) sa začal pohon na Mečiarovu vládu v období 1994-1998. Predostierali nám jeho prešlapy rôzneho druhu. Reakciou na jeden z nich bola aj následná nutnosť reštrukturalizácie bankového sektora.
V najlepšom prípade sme sa mohli dozvedieť dôvod založenia Konsolidačnej banky niekedy v roku 1990. Bolo ním spravovanie predovšetkým starých úverov, ktoré v bankách vznikli ešte pred rokom 1989. Žiaľ aj toto je len polovica pravdy. Druhou by mohlo byť, keby niekto zo šmolkov, čo takmer jeden a pol roka spisovali dokument s názvom Čierna kniha, čoto povedali aj o tzv. obratových fondoch. Jedným z mála kto sa k tomu vyjadril bol poslanec P. Kvačkaj 21. 2. 1991:
"Väčšina podnikov je natoľko zadĺžená, že nie je schopná sa s tým sama vyrovnať. Je tu potrebná pomoc štátu, ktorý však ešte donedávna pre ich oddĺženie neurobil nič. Skôr naopak. Podniky boli v priebehu celého roku odkázané sami na seba. Ak ešte nedávno mohli dostať úver na trvalé obracajúce sa zásoby pri úrokovej miere 6 %, dnes je to až 24 %. Zaujímavé pritom je, že podniky vlastne musia platiť za svoje vlastné prostriedky, ktoré im v 70-tich rokoch boli ako obratový fond odobraté a pridelené Štátnej banke československej. Myslím si, že už samotná požiadavka splácania svojich vlastných prostriedkov je neobvyklá, nehovoriac už o tom, že pri takejto úrokovej miere nemôže byť žiaden podnik ziskový."
V prvej etape boli prevedené na Konsolidačnú banku úvery vo výške 120 miliárd Kčs. Toto vyplýva aj z hodnotiacej správy predsedu vlády ČSFR p. Mariána Čalfu o hospodárskej situácii zo dňa 27. 3. 1991:
"Hlavnou príčinou platobnej neschopnosti podnikov, ktorá kulminovala koncom februára na hranici 80 mld. korún, je odbytová bariéra a pomalé prispôsobovanie sa zmeneným podmienkam. Založením konsolidačnej banky, na ktorú boli prevedené úvery v sume 120 miliárd, sa rieši časť problémov finančnej situácie podnikov. V chovaní sa podnikov však stále prevládajú snahy spoliehať sa na zdroje z centra a očakávať odtiaľ aj priame konkrétne riešenia. Objavujú sa i špekulácie s nátlakovými akciami. Málo pružný a nedostatočne selektívny prístup sa prejavuje aj u pobočiek komerčných bánk."
Ak platobná neschopnosť podnikov kulminovala vo februári 1991 na hranici 80 mld korún, tak podľa miestopredsedu vlády Rudolfa Filkusa to 25. septembra 1992 bolo:
"V súčasnosti ide o viac ako dvestomiliardovú čiastku,..."
Pre dokonalejšiu predstavu o tom, akým závratným tempom rástla platobná neschopnosť podnikov v tom čase, uvediem ešte jeden citát od poslanca P. Kvačkaja:
"Platobná neschopnosť podnikov vzrástla oproti decembru 1990 o 50%. Aj to svedčí o nutnosti urýchlene riešiť túto situáciu, čo by navrhovaný zákon urobiť mal. Samotná zadĺženosť podnikov by bola vec prirodzená, dokonca žiadúca, lebo potreba splácať dlhy núti príslušné subjekty aktivizovať svoju podnikateľskú činnosť - ovšem za predpokladu, že je to zadĺženosť priemerná, vytvárajúca pre podniky perspektívu ďalšieho rozvoja."
Tento citát je taktiež z 13. spoločnej schôdze SL a SN zo dňa 21. 2. 1991. Ten istý poslanec vo svojom vystúpení spomenul aj celkovú zadĺženosť podnikov:
"Narastá aj celková zadĺženosť podnikov a dnes dosahuje približne 570 miliárd Kčs."
Prípadne slová Podpredsedu vlády SR A. Vavra na 19. schôdzi v dňoch 2., 3., 4., 5., 6., 12. a 13. decembra 1991, ktoré odzneli v tomto znení:
"Suma poskytnutých úverov je vymedzená disponibilnými zdrojmi, ktoré sú k dispozícii. Tých 600 mld a z toho približne jedna tretina na Slovensku je celková suma úverov, z ktorých sú kryté prevádzkové potreby podnikov, predovšetkým zásoby."
Koľko to bolo podľa Ivana Mikloša pred reštruktualizáciou (oddĺžením) bankového sektora v rokoch 1999/2000? Nebolo to náhodou už len 128 miliárd korún???
Čo k tomu ešte dodať? Snáď len slová predsedu vlády p. Mariána Čalfu. V už raz citovanej správe o stave hospodárstva uviedol:
"Vláda v žiadnom prípade nepristúpi na koncepciu individuálneho oddlhovania, na ktoré navyše nemá zdroje. Pripustiť individuálne dotácie podľa výberu by znamenalo, že o budúcnosti podnikov budú rozhodovať opäť ministerské aparáty namiesto toho, aby podniky sami svojím chovaním sa na trhu dokazovali svoju výkonnosť a perspektívnosť príslušnej komerčnej banke. Vláda na to nepristúpi aj preto, že sa tak prenáša riešenie odbytovej krízy na rozpočet a v konečných dôsledkoch teda na obyvateľstvo."
Toto ale pán Ivan Mikloš o niekoľko rokov akosi nebral na vedomie. Dokonca to ako cez kopírák predviedol ešte raz pri oddlžovaní zdravotníckych subjektov. Tunel s názvom Veriteľ. Z každej strany sa na nás valia ešte aj dnes správy o jeho jedinečnosti a transparentnosti. Podľa šmoulov je toto transparentnosť:
"Spoločnosť (Veriteľ) riešila aj pohľadávky a záväzky za Družstevnú zdravotnú poisťovňu Perspektíva v konkurze. Časť jej pohľadávok vo výške viac ako 324 miliónov korún prevzal Veriteľ, ale časť v objeme vyše 236 miliónov predal správca konkurznej podstaty zahraničnému záujemcovi za 1,125 mil. korún, čo je iba 0,475 percenta pôvodnej hodnoty. Kupcom bola spoločnosť Levantex Continental Inc., registrovaná v Seychelskej republike, ktorá je daňovým rajom. Nemôžeme teda zistiť, kto ju založil a kto ju v skutočnosti vlastnil a vlastní. Je preto veľmi pravdepodobné, že v skutočnosti išlo len o kvázi zahraničnú spoločnosť, ktorú založil niekto zo Slovenska. Ľudia, ktorí nielen dobre vedeli, o aký obrovský kšeft ide, ale predovšetkým vedeli ovplyvniť rozhodovanie o pohľadávkach Perspektívy. Ak sa im podarilo reálne speňažiť iba polovicu odkúpených pohľadávok za nominálnu cenu, zarobili na tejto transakcii asi sto miliónov! Na otázku, prečo sa to stalo, nevedel odpovedať ani člen Dozornej rady Veriteľa Peter Pažitný. Za maximálne neprehľadnú možno považovať situáciu, ktorá vznikla po tom, čo vďaka už spomínanej „zahraničnej“ firme Levantex Continental Inc. pohľadávky skrachovanej Perspektívy putovali späť na Slovensko: najskôr firme ZH Kredit, od ktorej ich potom odkúpila akciová spoločnosť Generix. Tá sa vyše 40 nemocniciam vyhrážala exekúciou, ak nezaplatia svoje dlhy."
V prípade konsolidačnej banky (Slovenskej konsolidačnej) to je neslávne známy Credit Suisse First Boston (poradca pri privatizácii SPP) a samozrejme kto iný: PENTA!
O čom nám šmolkovia nerozprávali...
24.08.2008 00:30:28
Konsolidácia
Komentáre
tvoj blog je
no ked myslis