For all we ought to have said...

Sali Mayer (pôvodom nemecký Žid) - bol šéfom Zionist Histadrut, Board of Communities a Joint Distribution Committee vo Švajčiarsku. Nesie etickú zodpovednosť spolu so svojimi sionistickými priateľmi, pre podozrenie z vraždy státisícov Židov, keď mal k dispozícii dostatok finančných prostriedkov na ich záchranu, na záchranu jeho bratov. On bol tým človekom, čo zmaril obrovské záchranné plány jedného osamelého rabína menom Ray Michael Ber Weissmandel. Úspechy, vízia, odvaha, prefíkanosť a oddanosť tohto rabína pripravila pôdu pre vyvedenie viac ako jedného milióna Židov z jamy nacistickej šelmy. Na druhej strane, ale stál jeho protivník Sali Mayer, apatický, chladný, nemilosrdný, neznesiteľný a zlý človek, čo sabotoval premyslený plán rabína Raya  Weissmandela! Teda na jednej strane stál človek bez prostriedkov, s čistým srdcom a rozumom a na druhej výkonný riaditeľ organizácie, ktorý mal možnosti, ktoré boli prakticky neobmedzené, a to ako finančné, tak aj slobodu pohybu a rozhodovania. Kvôli takým ľudom ako bol Sali Mayer postihol európskych Židov tak krutý osud v období holokaustu!

Židovská verejnosť vie čo to o rokovaniach, ktoré prebehli počas rokov 1943-44 pri záchrane maďarského židovstva formou platby peňazí a ponúkania rôzneho tovaru. Rokovania ale dospeli do slepej uličky a nakoniec skončili zničením maďarského židovstva, zatiaľ čo sionistické vedenie zmarilo poslanie Joela Branda. Avšak existuje niekoľko ľudí čo vedia, že...

V roku 1941 naplánovali nacisti prvý transport Židov zo Slovenska na ich vyhladenie v Poľsku. Solomon Gross (spolupracovník Raya  Weissmandela) sa zblížil s Dieterom Wislicenym, nacistickým zástupcom v Bratislave. Gross navrhol Wislicenemu úplatok, aby transport slovenských Židov nacisti neuskutočnili. Wisliceny poslal túto žiadosť nadriadeným a odpoveď prišla POZITÍVNA. Boli ochotní poslať slovenských Židov do zámorských krajín (okrem Palestíny) a výkupné a transport musí hradiť svetová židovská komunita, teda nie Židia zo Slovenska. Táto informácia bola okamžite odoslaná Sali Mayerovi do Švajčiarska. Odpoveď, ale prišla NEGATÍVNA! Lebo oni nechceli počuť o vysídlení na žiadne iné miesto ako Eretz Yisroel.

Počas Chanuky roku Pána 1941 Wisliceny informoval Grossa, že ak rokovania uviaznu na mŕtvom bode, tak bude nútený Židov zo Slovenska deportovať.  Uviazli, ako ste si mali možnosť všimnúť vyššie. Počas Pesachu r. 1942 transporty začali a v Tammuzi 1942 sa Wisliceny a Hochberg dohodli s rabínom Rayom Weissmandelom na zastavení deportácií Židov zo Slovenska za sumu 50 000 USD, s tým, že po  zaplatení prvej polovice z tejto sumy, nacisti transporty pozastavia na sedem týždňov a po týchto siedmych týždňoch dostanú aj druhú polovicu, čím sa transporty zo Slovenska úplne zastavia. Dodatočné platby s tým spojené budú použité ako úplatok členom slovenskej vlády!

Nemci mali opäť podmienku, že peniaze musia pochádzať zo zahraničia a musia byť v cudzej mene. V tomto texte nie je dostatok miesta na popis toho, aké veľké úsilie musel rabín vynaložiť, aby spolu s náboženskou komunitou v Bratislave vyzbieral požadovaných 25 000 USD v hotovosti na prvú splátku a tým pozastavenie transportov za použitia falošných potvrdení, že ich prijali zo zahraničia. Deportácie boli zastavené, ale v tom čase už bolo viac ako 52 000 Židov zo Slovenska poslaných na smrť, kvôli odmietnutiu poskytnúť peňažné prostriedky sionistickou organizáciou vo Švajčiarsku. Asi Vás bude zaujímať odpoveď Saliho Mayera v mene tejto sionistickej organizácie rabínovi Rayovi Weissmandelovi. Nech sa páči:

1.       Čiastka 50 000 dolárov je obrovská suma pre tak malý štát ako je Slovensko...

2.       Príbehy, ktoré ste rozprával, že tento rok budete potrebovať viac peňazí, a listy, ktoré ste dostal od poľských utečencov, to sú prehnané príbehy. Typické pre “Ost—Juden” (východoeurópskych Židov), ktorí vždy požadujú peniaze.

3.       V súčasnosti nie je žiadna právna možnosť poslať čo i len jeden cent, pretože našej organizácii prispeli peniazmi z Ameriky a tam je zákon, ktorý zakazuje posielanie peňazí do nepriateľských krajín. Nemáme chuť obchádzať zákony.

Zostávajúcich 25 000 USD Ray Weissmandel získal za pomoci náboženskej pobočky v Budapešti. Tým boli transporty zo Slovenska  zastavené. Žiaľ, nie definitívne. Iba do komunistického puču, nazývaného Slovenské Národné Povstanie, teda na cca 2 roky. Nezabudnite, viac ako 30 000 ľudí za 50 000 USD.

Medzi tým prichádzali ďalší utečenci z Poľska. Ich korešpondenciu prinášali do Švajčiarska špeciálni poslovia. Sali Mayer, ale odpoveď nezmenil. Vytrvalo opakoval znova a znova kategorické NIE! V roku 1960 sa v jednom nemeckom týždenníku objavila séria článkov, ktorá bola venovaná úsiliu niekoľkých ľudí zachrániť čo najviac východoeurópskych Židov za pomoci rokovania s nacistami. Títo ľudia pracovali nepretržite a vytrvalo od roku 1941 a až do konca vojny bojovali za záchranu každého jednotlivca. Mali iba jednu prekážku – Sali Mayer! Desiatky tisíc Židov, kvôli nemu zomrelo. Jedným z tých, čo slúžili tej istej veci ako Ray Weissmandel bol aj Josef Mandel. Ten cestoval po všetkých okupovaných územiach, po Balkáne, prišiel v roku 1941 do Švajčiarska a hrôzy Pána Saliho Mayera videl na vlastné oči. Josef Mandel píše:

"Ten človek s najvyššou autoritou nad židovskou otázkou vo Švajčiarsku bol podnikateľ z Sankt Gallen, Sali Mayer. Bol medzi tými, ktorí pochybovali o pravosti mojich správ. Ako nemecký Žid, nechcel veriť, že mimoriadne kultivovaný národ, ako je Nemecko bolo schopné týchto trestných činov. Trval na tom, že moje správy boli len hororové príbehy, a preto nebol nadšený žiadnou úľavou z plánov, ktoré boli navzájom prepojené počas tejto doby. Až do konca vojny,  bol absolútne najnevhodnejším mužom, na najdôležitejšom mieste. Preto osobnosť Saliho Mayera sa  stala najtragickejšou postavou v histórii našej záchrannej kampane. Nie  z právneho hľadiska, ale skôr z etického hľadiska, vina za smrť mnohých Židov sa vznáša nad jeho menom."

Prvý program, ktorý Josef Mandel navrhol bolo poslať lieky, oblečenie a jedlo na okupované územie prostredníctvom Červeného kríža. V priebehu januára a februára roku 1942 sa mu podarilo získať osem železničných vagónov plných liekov pre tento účel. Iniciátori sa obrátili na Saliho Mayera:

"Sali Mayer nechcel ani počuť o takomto pláne. Tvrdil, že spojenci zakázali poskytnutie akejkoľvek pomoci, ani nepriamo, s Nemcami. Celý rok sme sa snažili začať program pomoci, až sme došli k záveru, že bez schválenia od Saliho Mayera sa program nepodarí naplniť. Sali Mayer zostal pri svojom odmietavom postoji. Takže sme boli nútení to vzdať.“

Na samotný záver jeden bonmot od Yitzchaka Greenbauma z jeho reči v Sokolov House 1. Januára 1964, kde odôvodňuje zahmlievanie skutočnej pravdy o holokauste pred verejnosťou takto:

„Kto buduje vlasť a bojuje za samotnú existenciu vlasti, je ospravedlnený z poznania, pretože má inú, väčšiu povinnosť."

A hneď na to pridal ešte jeden:

„Bolo by vhodné obetovať ďalší milión Židov na slávu povstania varšavského geta."

PS: Toto je odkaz všetkým „slovenským“ historikom!