For all we ought to have said...

Získavanie podpory USA v prístupovom procese SR do OECD

    Angažovanie sa USA v začlenení SR (spolu s ostatnými krajinami V4) do OECD
nebolo náhodnou záležitosťou. Prezident Clinton spustil proces otvárania
transatlantických politických a obranných štruktúr ako aj globálnych ekonomických
štruktúr najperspektívnejším krajinám SVE. Slovensko patrilo medzi tie krajiny
bývalého komunistického bloku, u ktorých si USA želali dôsledné zavŕšenie
ekonomických reforiem a schopnosť dosiahnuť vysokú úroveň štandardov trhovej
ekonomiky.

    Veľvyslanectvo SR na stretnutiach so zástupcami americkej administratívy (MZV
USA, MO USA a MF USA) kládlo dôraz na získanie podpory USA v prístupovom
procese SR do OECD. Postoj U.S. administratívy do roku 1998 od júla 1996, kedy
prebehla prvá neúspešná previerka SR v Spoločnom výbore OECD pre medzinárodné
investície a nadnárodné spoločnosti (CIME) a Výbore OECD pre kapitálové pohyby
a neviditeľné transakcie (CMIT), zostal nezmenený s opakovaním stálych výhrad
k získaniu ich podpory zakotvených v záveroch oboch výborov. Pretrvávajúcimi
otvorenými otázkami naďalej boli transparentnosť privatizácie (čitateľnosť dlhodobého
vývoja), uznávanie demokratických princípov (tzv. nepísané pravidlá OECD)
a štandardov OECD (Liberalizačné kódy OECD). Po ustanovení novej vlády v novembri
1998 a schválení požadovaných legislatívnych krokov v NR SR, USA nevideli vážnejšiu
prekážku v získaní skorého členstva SR v OECD. Kľúčovou prioritou v tom období bola
príprava SR na druhú examináciu v Spoločnom výbore CIME/CMIT.

    Prvá verbálna podpora USA nášmu prístupovému procesu bola vyslovená ústami
námestníka obchodu USA, R.L. Malleta (november 1998) počas jeho návštevy
Slovenska. USA kontinuálne upozorňovali slovenských predstaviteľov, že plné získanie
podpory USA bude podmienené dôslednou prípravou a úspešným zvládnutím druhej
previerky v Spoločnom výbore CIME/CMIT. Generálny tajomník OECD ako i USA
zdôrazňovali potrebu vedenia dialógu slovenskej strany s členskými krajinami OECD
a Sekretariátom OECD a v záujme akcelerácie celého procesu prednostné
zainteresovanie susedných krajín (ČR, MR, PR a Rakúsko), ktoré by mohli presadzovať
záujmy SR na pôde OECD.

    Po "opadnutí" nadšenia po zostavení novej vlády a prezentovaní ich verbálnej
podpory však USA začínali presadzovať a avizovať (viackrát tlmočené stanovisko
veľvyslanectva USA v SR a Stálej misie USA pri OECD našim najvyšším vládnym
predstaviteľom) opatrnejší a konzervatívnejší postup. Vstup SR do OECD videli ako
reálny v priebehu poldruha až dvoch rokov. Získanie ich podpory podmieňovali
realizáciou nasledovných krokov a opatrení(1):
-    Stabilizácia makroekonomického prostredia;
-    Zdokonalenie bankového dohľadu a kontroly finančného trhu;
-    Sprístupnenie privatizačného procesu, privatizácia strategických sektorov:
telekomunikácie, energetický sektor, plynárenstvo;
-    Riešenie privatizácie VÚB a IRB (najrýchlejšie ako je to možné) - prezentácia zo
strany vlády u určitých zamýšľaných krokov - harmonogram privatizácie;
-    Vytvorenie transparentného investičného prostredia pre vstup priamych
zahraničných investícií (FDI). Politika vlády voči FDI v smere vytvorenia
mimoriadne atraktívnych ponúk v porovnaní s prostredím v susedných krajinách
(PR, MR). Inak opatrenia, vyhlásenia, deklarácie nebudú ma očakávaný efekt
(odporúčanie nevychádzať len z daňových úľav).

    Na rokovaniach so zástupcami U.S. administratívy, predovšetkým vtedajším nám.
ministerky zahraničných vecí USA pre ekonomické, obchodné a poľnohospodárske
záležitosti Stuartom Eizenstatom a vtedajším námestníkom ministra obchodu Davidom
Aaronom Ivan Mikloš niekoľkokrát požiadal o podporu USA integračným snahám SR
do OECD. Obidvaja námestníci deklarovali snahám SR podporu za podmienky
realizácie rýchlych a dôsledných krokov ekonomickej reformy. Stuart Eizenstat a jeho
následník na poste na MZV USA Alan Larson pripomínali aj iné faktory, ktoré v tom
čase objektívne sťažovali prístupový proces SR do OECD, konkrétne globálna finančná
kríza, postoj USA k negociáciám schvaľovania nového mechanizmu rozpočtu OECD,
bezprostredne súvisiacimi s prijímaním nových krajín, ťažkosti posledne prijímaných
krajín napĺňať záväzky (ČR), ku ktorým sa pri vstupe do OECD zaviazali.

    Otázka termínu získania členstva bola v tom momente podľa Eizenstata(2) menej
podstatná ako realizácia ekonomických reforiem v SR, ktoré boli nevyhnutné na
splnenie záväzkov potrebných pre získanie členstva (Liberalizačné kódy OECD). USA

(1)   Zdroj: Rozhovor s ekonomickým zástupcom ZÚ USA v SR Markom Bocchettim, ktorý bol členom delegácie USA na prezentácii: "Economic Survey. Slovak Economy in 1996-1998", Paríž, december 1998
(2)   Počas stretnutia I. Mikloša so S. Eizenstatom na Svetovom ekonomickom fóre v Davose zaznelo prvýkrát od americkej strany, že otázka vstupu Slovenska nie je otázkou toho, že "či, ale kedy". Tento postoj tlmočili zástupcovia USA aj neskôr pri iných príležitostiach.

Uvedený materiál je citáciou krátkej časti z práce Ingrid Brockovej s príznačným názvom:
Reflexie slovenských diplomatov - Transatlantická ekonomická integrácia: Partnerstvo alebo rivalita USA a Európy?
Publikácia vyšla s láskavou podporou Ford Foundation. Touto spoločnosťou sa myslí práve jedna z tých, ktoré stoja za financovaním SLOVENSKEJ SPOLOČNOSTI PRE ZAHRANIČNÚ POLITIKU - Slovak Foreign Policy Association (SFPA).

SLOVENSKÁ SPOLOČNOSŤ PRE ZAHRANIČNÚ POLITIKU
Slovak Foreign Policy Association
Panenská 33
81103 Bratislava
tel.: 02/5443 3151

Pobočky v Banskej Bystrici a v Prešove.

Cieľ: Nestranícke diskusné fórum o medzinárodných otázkach a zahraničnej politike SR.
Šíri objektívne informácie o medzinárodných vzťahoch.

V Správnej rade sú:
Juraj Stern, predseda
Magda Vašáryová, čestná predsedníčka
Peter Weiss, podpredseda
Pavol Demeš, Rudolf Chmel, Eduard Kukan, František Šebej

Riaditeľ výskumu: Alexander Duleba
Výskumní pracovníci: Ivo Samson, Vladimír Bilčík

Počet pracovníkov: 18

Darcovia:
Ford Foundation
Veľvyslanectvo USA
German Marshall Fund of the US
Veľvyslanectvo Veľkej Británie
Freedom House
USA Ministerstvo zahraničných vecí SR
Karpatská nadácia
Národná banka Slovenska
Nadácia na podporu občianskych aktivít
Ministerstvo obrany SR
Nadácia otvorenej spoločnosti

Ak sa pozrieme na tie mená, tak to boli v minulosti samí členovia KSČ a ŠtB. Dnes sú to všetko tie isté osoby, ale v "modrom". Ten istý dojem nadobudnete aj pri pohľade na darcov. O nestrannosti teda nemôže byť ani reči.

Mňa osobne milo prekvapilo, že Ingrid Brockovej prispeli na tak otvorené priznanie vyššie uvedených faktov.