Konflikt sa týkal kupónovej privatizácie, pretože Protimonopolný úrad pri analýze schválených investičných privatizačných fondov, ktorú robil na prelome rokov 1991 a 1992, zistil, že viaceré zo 184 skúmaných fondov majú spoločného zakladateľa.
Okrem toho upozornil, že niektoré privatizačné fondy, najmä Prvá slovenská investičná spoločnosť, sú veľmi úzko napojené na ministerstvo privatizácie, konkrétne na členov Občianskej demokratickej únie - VPN. Protimonopolný úrad vypracoval zoznam vyše 100 štátnych úradníkov, poslancov či ich najbližších príbuzných, ktorí figurujú v správnych orgánoch investičných fondov.
Celé to vyvrcholilo následnou rezignáciou Ľubomíra Dolgoša. Bodku za všetkým dal vo svojom prejave na pôde Slovenskej Národnej Rady:
"Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, vážené poslankyne, vážení poslanci,
vo svojom vystúpení by som vás chcel upozorniť na jeden jav, ktorý je pre vývoj našej ekonomiky varovný a podľa hodnotenia Slovenského protimonopolného úradu nebezpečný. Ako viete, Slovenský protimonopolný úrad od začiatku chápal privatizačný proces ako proces, ktorý nemá znamenať, len administratívnu zmenu vlastníctva, ale ako proces, v ktorom by sa malo vytvoriť konkurenčné prostredie, v ktorom by malo dôjsť k obnove dynamiky ekonomiky, a ako proces, v ktorom by sa mala vytvoriť domáca podnikateľská vrstva. Treba povedať, že v tomto našom snažení sme dosť často narážali na prekážky, najmä v ušili o isto účelnú dekoncentráciu našej prebujnelej organizačnej podnikovej štruktúry. Teraz sme svedkami ďalšieho deformujúceho javu. Sme svedkami toho, že privatizácia sa redukuje na kupónovú privatizáciu, a kupónová privatizácia sa redukuje na privatizáciu prostredníctvom investičných privatizačných fondov.
Pred časom sme na Slovenskom protimonopolnom úrade robili analýzu prihlásených investičných privatizačných fondov. Výsledky tejto analýzy sme spracovali do správy pre vládu Slovenskej republiky. V tejto správe sme navrhli isté opatrenia. Tieto opatrenia boli opodstatnené tým, že v tom čase neexistovala žiadna právna úprava činnosti investičných privatizačných fondov, a výsledky, ktoré sme z nasej analýzy získali, hovorili tak o personálnom, ako aj kapitálovom prepojení, a dávali tušiť vznik pomerne silných finančných skupín, čo by mohlo ohroziť vlastnícku štruktúru trhu. Len tak pre občerstvenie. Medzi naše opatrenia patrilo 10-percentné obmedzenie účasti jedného investičného fondu na majetku jedného emitenta, jedného podniku a 20-percentné obmedzenie pre skupinu fondov, ktoré patria jednému zakladateľovi. Ďalej sme navrhovali, aby sa predkolo stalo súčasťou privatizačnej vlny. Tým sme chceli dosiahnuť to, aby sa nákup prostredníctvom fondov neorganizoval skôr, kým občania nebudú mat dostatok informácií o samotných objektoch v privatizácii, kým nebudú zverejnené informácie o podnikoch, pretože takto by mohlo dôjsť k veľkému zvýhodneniu investičných fondov na úkor priameho investovania.
Krátko k priebehu rokovania vlády slovenskej republiky. V podstate naše návrhy boli prijaté s tým, že limity sa zdvojnásobili. To znamená, že limit pre jeden investičný fond bol 20 % a pre skupinu fondov 40 %. Pri tomto čísle treba povedať, že 40 % skutočne spravidla v kupónovej privatizácii bude znamenať kontrolný balík. To znamená, že je to opatrenie, ktoré nič nerieši. Situácia sa ďalej ešte zhoršila, keď včera federálna vláda prijala konečné znenie svojho nariadenia. V tom nariadení sa tie dva limity zakotvili, teda 20 % a 40 %.
Treba sa zamyslieť, aj nad tým, prečo pán minister Mikloš tak vehementne zastával zdvihnutie týchto limitov, prakticky ich zdvojnásobenie. Naozaj treba povedať, že tých 40 % znamená v drvivej väčšine prípadov kontrolný balík. Zrejme si to uvedomila aj česká vláda, pretože jej navrhovaný limit bol vo výške 25 %
Navyše je tam klauzula, ktorá splnomocňuje Federálne ministerstvo financií urobiť, z týchto limitov výnimku. Vzhľadom na existujúce silné kapitálové skupiny je tu naozaj nebezpečenstvo, že budú isté skupiny preferované, a môže to mať veľmi negatívny dopad na štruktúru našej ekonomiky.
Problém teda ostal otvorený. Rovnako šalamúnske riešenie sa našlo v prípade predkola, pretože predkolo sa nestalo súčasťou privatizačnej vlny a vlastne sa spustí len na základe toho, že bude zoznam investičných fondov. Predĺžila sa síce lehota o 14 dní, počas ktorých bude trvať predkolo, to však na podstate nič nemení, pretože ak fondy začnú prijímať kupóny, individuálnemu investorovi neostane nič iné, len investovať cez kupóny, čo je zjavné znevýhodnenie individuálneho investora."Ďalej sa pozrime na tie naozaj silné kapitálové skupiny. Čo to je? A hlavne kto za nimi stojí, prípadne stál a do dnešného dňa mútia vody Slovenskej "vrcholovej" scény!
Skupina fondov
Kto kontroluje aktíva
Agroinvest
Ľudovít Pósa
VÚB Invest
Pavol Krúpa, Jaroslav Haščák,
Martin Kúšik, Juraj Herko
PSIPS
Miroslav Nakládal
PSIS
Peter Vajda
IF Karpaty
Vladimír Horváth
Dividend
F. A. Zvrškovec
Harvard
Juraj Široký
Istrokapitál
Mário Hoffmann, Branislav Prieložný
Cassovia invest
Alexander Zápotocký
Slov Coupon
Ivan Kmotrík
Creditanstalt
Patrik Tkáč, Jozef Tkáč, Ivan Jakabovič
Vyboldované mená budú určite známe väčšine slovenských surferov nielen po internete, ale aj po slovenskej politicko-ekonomickej scéne.
Ak budeme vychádzať z úvodu tohto článku, tak zistíme, že hlavným spolupracovníkom pána Petra Vajdu (PSIS) bol samotný minister pre správu a privatizáciu národného majetku a neskôr 1. podpredseda ODÚ pán Ivan Mikloš (1992-1993). Ivan Mikloš svoj vplyv (v tom čase) stratil po parlamentných voľbách v roku 1992, nakoľko sa jeho strana nekvalifikovala do parlamentu. Ivan už nebol pri "koryte" a takto to s pánom Petrom Vajdom dopadlo:
V čom je Česko zaujímavejšie, že sa hlásite viac k tejto krajine?
Zapríčinil to Vladimír Mečiar v 90. rokoch. Za jeho vlády sa tu nedalo rozumne podnikať a bol na nás vyvíjaný veľký tlak. To bol hlavný dôvod.
Asi mal namysli rozumne kradnúť!
Ale aby som nehádzal všetok ten bordel na pána Ivana Mikloša, tak si dovolím odcitovať aj vyjadrenie vtedajšieho premiéra pána Jána Čarnogurského, ktorý všemožne pred poslancami SNR obhajoval konanie "nejhezčího ministra".
Na dotaz jedného z poslancov (P. Weiss), ktorý odznel v takomto znení:
Vážené kolegyne, vážení kolegovia,
pán predseda protimonopolného úradu hovoril o personálnych a kapitálových prepojeniach v privatizačných investičných fondoch. Chcel by som sa opýtať odchádzajúceho pána premiéra, či má informácie o tom, že členovia vlády alebo vládni úradníci sú členmi takýchto predstavenstiev alebo správnych rád takýchto fondov, a ako sa to znáša s uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 219.
Ďakujem, premiér odpovedal:
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
chcel by som odpovedať na otázku pána poslanca Weissa, ktorá sa týkala účasti členov vlády, námestníkov alebo vyšších funkcionárov vládnych orgánov v správnych radách, dozorných radách a v podobných orgánoch investičných fondov. Skôr, než konkrétne odpoviem na túto otázku, rád by som pripomenul, že obdobnú otázku, pán poslanec Weiss, ste položili asi pred pol rokom na účasť členov vlády, proste týchto kvalifikovaných osôb v správnych radách, kontrolných podnikov, akciových spoločností a podobne. Vtedy som vás informoval o tom, že slovenská vláda prijala uznesenie, zaoberala sa týmto problémom a zaujala taký názor - neviem, či aj členovia vlády, ale v každom prípade minimálne námestníci Ministrov, prípadne vedúci odborov a ďalšie nižšie funkcie, môžu byť členmi správnych rád, dozorných rád a podobne podnikov a spoločností, kde štátny majetok na kvalifikovanú účasť. Ak si dobre pamätám na to uznesenie, spomínalo sa tam 50 %, dá sa to overiť v tom uznesení. Vláda pritom vychádzala z toho, že práva táto osobná účasť vládnych úradníkov je spôsobom kontroly týchto organizácii vzhľadom na to, že je tam štátny majetok. Isteže, dalo by sa to kontrolovať kontrolnými orgánmi, pošleme tam ministerstvo kontroly alebo iné kontrolné orgány, ale nazdávam sa, že účinnejšou kontrolou je, keď je priamo v riadiacich orgánoch takýchto spoločnosti kvalifikovaný vládny úradník. Vtedy som vás informoval o tomto uznesení vlády, pokiaľ si pamätám, plénum to prijalo. Nazdávam sa aj teraz, že je to pragmaticky správne rozhodnutie.
Pokiaľ ide o vašu konkrétnu otázku, ak sa nemýlim, minulý týždeň som obdržal zo Slovenského protimonopolného úradu prehľad účasti v správnych radách, v dozorných radách a v podobných orgánoch investičných fondov. Zatiaľ sme sa ani vo vláde, ani v predsedníctve vlády týmto nezaoberali. Mimochodom, Slovenský protimonopolný úrad predložil tento prehľad na základe uznesenia predsedníctva slovenskej vlády, že to vypracuje a že mi to predloží. Budeme sa tým zaoberať aj z hľadiska uznesenia, ktoré som spomínal, a síce, že vo viacerých týchto investičných fondoch je účastný štátny kapitál prinajmenšom z toho hľadiska, že ich založili banky alebo poisťovne a podobne, ktoré sú buď štátne podniky alebo akciové spoločnosti s prevahou štátneho kapitálu. Z toho hľadiska opäť pragmaticky zvážime, či je v súlade so záujmami štátu, alebo to nie je v súlade so záujmami štátu, aby mali takúto účasť. Poznamenávam, že podľa tohoto prehľadu nikto z členov vlády tam nie je. Sú tam niektorí námestníci a rangovo nižší vládni úradníci.Nasledovali reakcie poslancov na základe ktorých už snáď môžte zvážiť, kto bol zodpovedný za
(tzv. ŽRALOKOV).
P.Weiss
"Dával som tú otázku kvôli tomu, že vládni úradníci jednoducho disponujú určitými informáciami, s ktorými nedisponuje bežný občan. V tejto súvislosti, ak teda prijmem logiku výkladu pána premiéra, že štát má záujem mat určitý dohľad nad tým, ako sa nakladá so štátnym majetkom, vzniká otázka, či vládni úradníci, ktorí sú v týchto predstavenstvách, dozorných radách, dostali menovacie dekréty od príslušných ústavných činiteľov, teda svojich ministrov. Vzniká potom aj ďalšia otázka. Pán premiér vlastne pripustil, že v týchto privatizačných fondoch resp. u ich zakladateľov je štátny kapitál. Domnievam sa, že problém je už v tom, že prostredníctvom tohoto štátneho kapitálu niektoré privatizačné fondy si mohli robiť takú reklamu, ktorej cena je za sekundu l 000 korún, a iné fondy toto robiť nemohli. Vzniká tu jeden logický rozpor. Privatizácia má za cieľ štátny majetok dostať do súkromných rúk. A teraz vzniká otázka, aký interes môže mat vládny úradník, teda predstaviteľ štátu, keď sedí v predstavenstve, aby štátny majetok ostal v rukách štátu, alebo aby prešiel do súkromných rúk kohosi? Kto to bude?"
J. Moravčík
"Dovolím si jednu poznámku na margo toho, čo povedal pán premier. Nepovažujem osobnú účasť vysokých úradníkov v štatutárnych orgánoch spoločnosti, ktorú kontroluje štát, za optimálnu, pretože sa to vlastne podobá na to, čo bolo najväčšou slabinou riadenia štátneho vlastníctva v minulosti, a to je byrokratizácia ekonomického rozhodovania. Z tohoto hľadiska sa domnievam, že pre ekonomické procesy, kde je najdôležitejší ekonomický úsudok, takáto miera byrokratizacie alebo prelínania byrokratického aparátu s menežmentom, domnievam sa, nie je vôbec pozitívna a ani pragmatická.[...]Z tohoto hľadiska sa domnievam, že výhrady, ktoré tu mal pán Dolgoš, sú plne opodstatnené."
Komentáre