For all we ought to have said...

Pred cca dvoma mesiacmi som na svojom blogu zverejnil článok o úroku ako ho pravdepodobne nepoznáte. V ňom som uviedol fakty, ktoré stáli za bezprecedentným vzostupom nemeckej ekonomiky v období rokov 1933 až 1938. V skratke by sa ten môj článok dal zhrnúť v nasledovnom výroku od Christiana Rakovskeho vlastným menom Chaim Rakover. Rakovsky v roku 1938 načrtol tri dôvody pre nasledujúcu II. svetovú vojnu. Prvým bolo, že Hitler začal tlačiť vlastné peniaze. "Toto je veľmi vážne.  Oveľa vážnejšie, než všetky externé a kruté faktory národného socializmu."

Dnes sa môžeme pozrieť na druhú stranu Atlantického oceánu a vrátiť sa v histórii o viac ako 200 rokov späť. No a určite sa na tú históriu nebudeme musieť pozerať cez jednu z najkontroverznejších osôb dejín ľudstva. Práve naopak. Ide o jedného z najväčších hrdinov, ktorého môže Američanom závidieť celý svet.

Benjamin Franklin

V polovici 18. storočia bola Veľká Británia na vrchole svojej moci, ale silne zadlžená. Od založenia centrálnej banky Bank of England (BoE 1694) sa vyšplhal národný dlh k v tom čase neskutočným 140 000 000 Lst. Aby mohla britská vláda vôbec splácať úroky zavádzala rozsiahle programy zdanenia a to práve v amerických kolóniách. Na druhej strane, ale treba podotknúť, že "Američania" platili nižšie dane ako občania britských ostrovov. Z dôvodu, že v tom čase nemali "Američania" dostatok zlata a striebra na razbu mincí začali tlačiť nové papierové peniaze. Nazvali ich Colonial Script. Tieto peniaze mali napomôcť k ľahšej výmene tovarov - základná to funkcia peňazí. Ďalej, tieto peniaze nepochádzali z dlhu a neboli kryté ani zlatom, tak ani striebrom, či inou komoditou.

V roku 1763 navštívil Benjamin Franklin Veľkú Britániu. Predstavitelia BoE mu položili otázku - V čom spočíva nevídaná prosperita britských kolonii na americkom kontinente? Franklin odpovedal:

"To je jednoduché. V kolóniách vydávame naše vlastné peniaze. Nazývame ich Colonial Script. Vydávame ich v správnom pomere k požiadavkám obchodu a priemyslu, aby sa výrobky ľahko dostávali od výrobcov k spotrebiteľom. Týmto spôsobom vytvárame pre seba vlastné papierové peniaze, riadime ich kúpnu silu, a úrok neplatíme nikomu."

"Američania" sa teda naučili, že všetko čo potrebujú sa skrýva v dôvere vo vlastnú menu, oslobodenie sa od splácania dlhov, ktoré nespôsobili, čiže kvázi to znamenalo oslobodenie sa od BoE. Toto sa samozrejme v tom čase najsilnejšej banke na svete nepáčilo. Využila svoj vplyv v britskom parlamente a v roku 1764 ho dotlačila ku schváleniu tzv. Currency Act-u.

Na základe tohto aktu sa tlačenie vlastnej meny v amerických kolóniách postavilo mimo zákon a britská koruna začala požadovať splácanie budúcich daní v zlate a v striebre. Benjamin Franklin to okomentoval takto:

"V priebehu jediného roka sa podmienky tak zmenili, že éra prosperity skončila. Nastala depresia a to v takej miere, že ulice v kolóniách boli plné nezamestnaných."

Franklin vo svojej autobiografii pokračuje:

"Kolónie pokojne mohli mať nízku daň na čaj a ostatné veci, keby nebolo toho, že ich peniaze prúdili do Anglicka a ktoré ako také  spôsobili nezamestnanosť a nespokojnosť. Neschopnosť kolonistov získať právomoc vydávať vlastné peniaze, o ktorú natrvalo prišli nariadením z rúk Georgea III a medzinárodných bankárov bola hlavným dôvodom pre revolučnú vojnu." Časť z tohto citátu si môžte v trochu inej podobe prečítať aj po kliknutí na predchádzajúci link.

V čase, keď vojna vypukla (19. Apríla 1775) už veľké množstvo "amerického" zlata a striebra bolo v britských rukách. Toto britské bohatstvo pochádzalo práve od zdaňovaných kolónii. Paradoxné, ale je, že táto vojna prinútila kolonialistov začať opäť s tlačením vlastnej meny na financovanie tejto vojny.

Myšlienka vydávania peňazí podľa Franklina - "v správnom pomere k požiadavkám obchodu a priemyslu" a neúčtovanie "žiadneho" úroku nepôsobí žiadne problémy, ani infláciu. To bohužiaľ je cudzie Bank of England ako aj všetkým ostatným centrálnym bankám (hlavne tým pozostávajúcim zo súkromných bankových kartelov), ktoré vydávajú peniaze len za účelom tvorby zisku pre svojich akcionárov.

Aby ste si náhodou nemysleli, že s tým úrokom sa pokúšam nejakým spôsobom zavádzať, tak treba uviesť, že...Pensylvánska kolónia požičiavala vlastníkom pôdy s 5% úrokom. Takto získané peniaze koloniálna vláda používala na verejné statky a služby. V každom prípade bola výsledkom cenová stabilita, prosperujúca ekonomika a to bez akéhokoľvek ďalšieho priameho zdaňovania jej občanov. Neveríte? Adamovi Smithovi uveríte?