13. apríla 2000 (štvrtok)
Poslanec S. Kozlík:
Vážená snemovňa, ale najmä vážená novinárska obec, ktorá je buď na balkónoch, alebo v priestoroch tejto Národnej rady, pretože práve novinárska obec, pokiaľ boli občanom zalepené oči a uši tým, že verejnoprávna, tzv. verejnoprávna Slovenská televízia nevysiela ani priamo ani zo záznamu tento prenos, tak sa stávate svedomím aj tohto parlamentu, aj tohto národa.
Kratučko len k vystúpeniu predsedu vlády, pretože myslím, že sa zmienim k jeho jednotlivým bodom v rámci svojho vystúpenia. Myslím, že jednoznačne zaznelo to staré známe, ktorým sú jeho vystúpenia príznačné - demagógia, neinformovanosť, neznalosť. Takže dovoľte, aby som prešiel k faktom.
Po takmer roku a pol existencie súčasnej vládnej moci vedenej vami, pán predseda vlády Mikuláš Dzurinda, sme svedkami hlbokej ekonomickej, sociálnej a vnútropolitickej i mravnej krízy a úpadku slovenskej spoločnosti. Spomínal som už v úvodnom vystúpení, že práve nekompetentnosť, neschopnosť dohody vlády o zásadných ekonomických a sociálnych opatreniach ešte bezprostredne po nástupe vlády k moci sa podpísali pod rozochvenie kurzu slovenskej koruny a po polročnom účinkovaní tejto vlády sa zlomil tento kurz v máji v roku 1999 pri vyše 20-percentnom prepade slovenskej koruny. Tento prepad násobený chaotickým a drastickým zvyšovaním cien, dovoznou prirážkou, nárastom všeobecného daňového zaťaženia zasiahol podnikateľskú sféru aj obyvateľstvo a podpísal sa pod prudký pád slovenskej ekonomiky. Tento pád bol ďalej násobený vynútenou a spolitizovanou reprivatizáciou so spochybnením výstavby infraštruktúry a jej faktickým zastavením, so znížením dostupnosti úverov a krátkozrakou reštriktívnou politikou.
To všetko vyústilo do výrazného recesného prepadu slovenskej ekonomiky, do reálneho rozpadu produkčných štruktúr štátu, rovnako v privátnej, verejnej, ako aj štátnej sfére. Je možné dokumentovať na konkrétnych výsledkoch napríklad takého podniku, ako sú Slovenské elektrárne, ako pôsobili jednotlivé výkyvy v slovenskom hospodárstve. Po zaradení 1. bloku jadrovej elektrárne Mochovce do odpisovania a po ukončení niektorých rozostavaných investícií narástli náklady na odpisy Slovenských elektrární z úrovne 1,7 mld. Sk z roku 1998 na 3,4 mld. Sk v roku 1999. Následne však ešte stále Slovenské elektrárne vykázali k 30. 6. 1999 prevádzkový hospodársky zisk vo výške 3,3 mld. Sk, čo bol dokonca medziročný nárast o 9,5 %. Vzhľadom na mimoriadne nepriaznivý vývoj kurzu slovenskej koruny museli Slovenské elektrárne vytvoriť rezervu na kurzové straty vo výške 7,9 mld. Sk, čo vlastne úplne znehodnotilo dosiahnuté prevádzkové výsledky. Strata z finančných operácií po premietnutí kurzových strát a finančných nákladov predstavovala 5,4 mld. Sk, následkom čoho Slovenské elektrárne vykázali k 30. 6. 1999 stratu vo výške 3,3 mld. Sk.
Takže to je pravda o vývoji Slovenských elektrární, ale aj mnohých ďalších podnikov, aj súkromných podnikov typu Slovnaftu, typu Chemosvitu, typu mnohých ďalších podnikov privatizovaných či za vlády Vladimíra Mečiara, či pána Čarnogurského a ďalších, ktorí sa, samozrejme, potom borili s neprekonateľnými ťažkosťami, a Slovensko je dnes plné cintorínov podnikateľskej oblasti. Nakoniec potom bol odvolaný manažment Slovenských elektrární, ale chybu je potrebné hľadať niekde inde, a to je nekompetentná hospodárska, nekompetentná hodnotová politika súčasnej vlády vedenej Mikulášom Dzurindom, ale, samozrejme, zodpovednosť padá predovšetkým na predsedu tejto vlády. Ale neriešilo sa to, samozrejme, na úrovni vlády, riešilo sa to odvolaním manažmentu slovenskej energetiky.
Napriek použitiu 40 mld. Sk opravných položiek komerčných bánk vytvorených ešte za vlády Vladimíra Mečiara, získaniu 17 mld. Sk z predaja podielu Československej obchodnej banke, prevodu desiatok mld. Sk, ktoré Národná banka získala pri faktickej devalvácii v roku 1999 na chrbtoch podnikateľskej sféry, a úspor, devízových úspor občanov nedokázala vláda ani v minulom roku, ani v tomto roku navodiť a definovať dostatočné prorastové opatrenia. Zahraničná zadlženosť, pán predseda vlády, pritom prudko rastie - samozrejme, keď abstrahujeme od prechodného vplyvu opatrenia Národnej banky Slovenska v oblasti devízovej pozície bánk - a stúpla takmer o 2 mld. Sk za vášho takmer 1,5-ročného vládnutia, pričom však žiadny pozitívny obrat alebo posun v oblasti infraštruktúry na Slovensku nebol zaznamenaný. To znamená, že sme svedkami prejedania budúcnosti, namiesto financovania ekonomického rastu sme svedkami financovania ekonomického poklesu, ekonomického prepadu.
Konkrétnymi prejavmi zlej a nezvládnutej hospodárskej politiky vlády Mikuláša Dzurindu sú medziročný pokles indexu priemyselnej produkcie v roku 1999 o takmer 4 %, rozpad stavebnej výroby, postupujúci rozpad poľnohospodárskej prvovýroby, pokračujúci pokles objemu dopravy, ak hovoríme o preprave v tonách, to znamená o fyzických objemoch. O vyše štvrtinu poklesol rozsah investícií, pričom vstup rozvojového, rozvojového, pán predseda vlády, kapitálu na Slovensku v porovnaní s rokom 1998 klesol o polovicu. Sú zavádzaním údaje o raste zahraničného kapitálu, v ktorom sú zahrnuté aj výnosy za predaj z Československej obchodnej banky. To je znižovanie sa zo strany vlády k demagógii a ku klamaniu občanov. V priebehu 2. polroka 1999 došlo k reálnemu poklesu v spotrebe obyvateľstva a tento vývoj ďalej pokračuje, pričom sa zužuje odbytový priestor pre domácich podnikateľov.
Pokiaľ ide o zlepšenie v oblasti zahraničného obchodu a dynamiky exportu, tak tieto sa vykazujú v korunovom vyjadrení, to znamená, to zohľadňuje ten prudký prepad slovenskej koruny a podieľa sa aj na strane dovozu zníženie objemu investícií, to znamená, prestávame investovať do budúcnosti, a pokles verejnej spotreby aj spotreby obyvateľstva. V devízovom vyjadrení však exportná výkonnosť v dolároch klesla, v eurách stagnuje, a predsa export má zabezpečovať pre štát prírastky devíz. Je potrebné povedať, že v časoch pred rokom 1999, to znamená v roku 1998, keď bol fixný kurz slovenskej koruny, zahraničný export rástol v stálych cenách o 10 %, dnes po prudkom prepade slovenskej koruny export v stálych cenách narástol len o 7 %. Tak aká stabilita makroekonomických ukazovateľov? Ani v tomto smere nie je tento údaj celkom pravdivý, celkom čistý. Akceptujem pokles zahraničnoobchodnej bilancie, ale opakujem, samozrejme, že klesol, keď sa neinvestuje, keď fabriky, infraštruktúra v podstate zastavila dovozy technológií, dovozy zamerané na budúcnosť.
Drastické obmedzenie podnikateľského priestoru a nepriateľská politika vlády vedenej Mikulášom Dzurindom voči podnikateľskej sfére sa premietli v značnom náraste problémových podnikov, vo výraznom náraste medzipodnikovej zadlženosti, keď sú známe údaje rastu o 20 % a rastu objemu zlých úverov v bankách o 20 mld. Sk len za 1. polrok 1999. Ale pritom bez hanby sa rozpráva o tom, že to všetko je dedičstvo vlády Vladimíra Mečiara. To je, vážený pán Mikuláš Dzurinda, vec, ktorú ste si nadrobili sami nekompetentnou, nekonzistentnou hospodárskou a sociálnou politikou.
Pokiaľ sa týka miery nezamestnanosti, bolo tu spomínaných 20 % rastu nezamestnanosti alebo úrovne nezamestnanosti, ktorá je pomaly európskym rekordom. Ale ja by som povedal ďalšiu vec, že stav nahlásených voľných pracovných miest sa za február zvýšil o celých 162, o celých 162 na 6 282. To je dynamika riešenia problémov predsedom vlády Mikulášom Dzurindom. Ak evidujeme vo februári 552 925 nezamestnaných, tak máme k dispozícii 6 282 pracovných miest. Pán predseda vlády tu pred chvíľou hovoril o 800 nových pracovných miestach z titulu vstupu zahraničného investora. Tak ja by som vám rád, pán predseda vlády, uviedol to číslo, že celkove je tu 6 200 voľných pracovných miest na 550 000 nezamestnaných. Takže o čom sú takéto reči? Je to číra demagógia.
Pokiaľ hovoríme o vývoji životnej úrovne, tak vysoký rast cien a vývoj reálnych miezd občanov znamenal, že reálna úroveň miezd občanov poklesla takmer o 4 %, reálna výška starobných dôchodkov sa znížila o 8 %. V roku 2000 tá prognóza je ešte horšia, pretože nadväzne na parametre schváleného štátneho rozpočtu, ktorý nepočíta s valorizáciou platov a dôchodkov, treba pri miere inflácie 14 až 16 % očakávať 8 až 10-percentný pokles reálnej úrovne príjmov veľkých skupín obyvateľstva. Čo to bude znamenať v sociálnej situácii občanov, čo to bude znamenať z hľadiska priestoru na domácom odbytovom trhu, netreba asi nikomu, kto vie uvažovať, vysvetľovať.
Mimoriadne zložitý sa ukazuje stav v oblasti verejnoprávnych fondov. Ukazuje sa, že aj napriek viacerým balíčkom opatrení vláda nedokázala v roku 1999 splniť cieľ - znížiť deficit verejných financií pod úroveň 3 % hrubého domáceho produktu. V roku 1999 sa dosiahol deficit verejných financií vo výške 3,6 % hrubého domáceho produktu. Pritom ani jeden z verejných fondov nezaznamenal plusové hospodárenie a v podstate všetky verejné fondy hospodárili v mínuse. Je možné pripomenúť, že súčet verejných deficitov alebo deficitov verejných inštitúcií v roku 1999 dosiahol 30,5 mld. Sk, pričom deficity vykazujú centrálny rozpočet štátu, deficit 14,7 mld. Sk, pričom však v metodike Medzinárodného menového fondu by to bolo o 2,2 mld. Sk viac, 2,2 mld. Sk predstavuje súhrn deficitov štátnych fondov. Sociálna poisťovňa napriek užitiu 5 mld. Sk z rezervy vytvorenej v období Mečiarovej vlády zaznamenala deficit 5,7 mld. Sk, Národný úrad práce deficit 0,3 mld. Sk, zdravotné poisťovne deficit 2,4 mld. Sk. Po dlhom čase deficit hospodárenia vykázali obce vo výške 2,6 mld. Sk a, samozrejme, v deficitoch sú Fond národného majetku aj Slovenský pozemkový fond.
Na rastúcich daňových nedoplatkoch v negatívnom vývoji platieb do verejnoprávnych fondov, poklese investícií, zamestnanosti, aktivít podnikateľskej sféry je evidentné, že vláda vedená pánom Dzurindom prehnala mieru reštrikcie. Pri zjavnej neschopnosti vlády zadefinovať a reálne podnietiť naštartovanie strednodobého rastu snaha vydolovať z padajúcej ekonomiky väčší objem zdrojov je scestná a prehlbuje ekonomicko-sociálnu nerovnováhu.
Žiaľbohu, rozpočtové hospodárenie ani v roku 2000 sa nevyvíja priaznivo. Deficit štátneho rozpočtu za 1. kvartál napriek realizovaným ekonomickým balíčkom dosiahol takmer 1 mld. Sk. V roku 1999 za rovnaké obdobie bol v štátnom rozpočte vykazovaný prebytok takmer 1 mld. Sk. Pritom príjmy štátneho rozpočtu v nasledujúcom období budú vykazovať klesajúcu tendenciu v dôsledku postupného znižovania dovoznej prirážky.
Rok 2001 považuje z hľadiska rozpočtového hospodárenia za kritický aj ministerstvo financií. Dôvodom budú očakávané výpadky príjmov v oblasti dane z príjmov právnických osôb v dôsledku zníženia sadzieb o 13 mld. Sk, z dôvodu zrušenia dovoznej prirážky pokles o 7,4 mld. Sk a o ďalších 1,5 mld. Sk bude znížený výber dane z pridanej hodnoty ako následok zrušenia dovoznej prirážky. Podľa predbežných prepočtov hrozí len v štátnom rozpočte deficit na úrovni 7 % hrubého domáceho produktu. Avšak pán Dzurinda masíruje verejnú mienku tvrdeniami o svetlých zajtrajškoch.
V parlamentných voľbách strany vládnej koalície sľubovali, že budú garantmi neprivatizácie strategických podnikov Slovenskej republiky. Opak je však pravdou, čo je ďalší z volebných podvodov Mikuláša Dzurindu. Predmetom privatizácie sa majú stať prakticky všetky strategické podniky. Mikuláš Dzurinda ako predseda vlády nedokáže zastaviť privatizačnú ruvačku medzi jednotlivými lobistickými skupinami, čo ďalej prehlbuje už aj tak nízku funkčnosť vlády. Nedostatočná rozhodnosť v tomto prípade vyvoláva oprávnené podozrenie aj z prepojenia jeho osoby na niektoré záujmové zoskupenia. Pre podozrenie z korupcie a klientelizmu dvaja z najbližších spolupracovníkov Mikuláša Dzurindu abdikovali zo svojich ministerských postov. Zákonnosť konania jeho ďalšieho blízkeho spolupracovníka ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií toho času dôvodne preveruje Najvyšší kontrolný úrad.
Za týchto okolností paradoxne a nedôveryhodne vyznievajú aj individuálne aktivity Mikuláša Dzurindu v rámci prezentácie programu Boja proti korupcii a klientelizmu. Pokiaľ sa týka klientelizmu, je tu nie chvalne známa M.E.S.A. 10, ktorej pán predseda vlády Dzurinda, ale aj ďalší, pán Mikloš, Palacka, pán Kinčeš sú členmi. A opäť to jasne dokumentuje, aká je falošná karta, pokiaľ sa hovorí o krokoch alebo opatreniach proti klientelizmu organizovaných z úrovne súčasného predsedu vlády.
Bolo tu spomínané pánom predsedom vlády v jeho vystúpení, ako sa úžasne zlepšila situácia v bankovej sfére alebo v oblasti úrokových sadzieb. Ja by som ho rád upozornil, že tá situácia je úplne iná, že v podstate podľa údajov Národnej banky Slovenska objem úverov slovenských bánk smerujúcich do podnikovej sféry po očistení o kurzové posuny sa zvýšil za prvé dva mesiace roka 2000, vážení poslanci, poslankyne, o celých 0,2 mld. Sk. To podnikatelia skutočne "skáču od radosti" pri celkovom objeme korunových, devízových prostriedkov v sume 374 mld. korún o 0,2 mld. Sk rastu úverových zdrojov. Pritom objem termínovaných vkladov vzrástol za prvé dva mesiace roka 2000 o vyše 20 mld. Sk. To znamená, že objem vkladov, najmä termínovaných, rastie, banky majú, samozrejme, zvýšené náklady spojené s úrokmi pre klientov. Na druhej strane klesajú výnosy z bezpečných investícií do štátnych dlhopisov a banky majú problém si peniaze zarobiť.
Takže tu je zásadný problém, pán predseda vlády. Síce štát získava v rámci výnosov alebo emisií a dlhopisov úrokové výnosy alebo za výnosové úroky 8 %, ale to vytláča úrokové sadzby podnikateľskej sféry na minimálne 18 %. Ale je mnoho podnikov a mohli ste ich na východe navštíviť, ktoré sú odbytovo zabezpečené a nevedia zabezpečiť úver za lacnejšie ako 25 až 27 %. A takí poslanci, pán predseda vlády, tu sedia aj v tomto parlamente za vládnu koalíciu, ktorí majú blízko k podnikateľským aktivitám. A bol by som rád, keby ste im išli vykladať o nízkych úrokových sadzbách. Podotýkam, že úrokové sadzby za február narástli o 2 %. Mali by ste si túto situáciu skutočne dať zanalyzovať.
Pokiaľ sa týka zahraničnopolitickej oblasti, ja musím zopakovať, že tá úspešnosť vlády Mikuláša Dzurindu opierajúca sa o začatie prístupových rokovaní Európskej únie a Slovenskej republiky ako vizitka, vitrína úspešnosti je predovšetkým výsledkom odstránenia nesprávneho delenia pristupujúcich krajín na dve skupiny, ktoré presadzovala bývalá reprezentácia Európskej únie. Dôkazom toho je aj pričlenenie Rumunska, Bulharska a mnohých krajín, ktoré sú ďaleko, ďaleko za ktoroukoľvek zo súčasných pristupujúcich krajín, Slovensko, samozrejme, nevynímajúc. Takže v tomto zmysle však neúspešná hospodárska a sociálna politika vlády vedenej Mikulášom Dzurindom môže tieto prístupové procesy zásadným spôsobom ohroziť.
Počas vlády Mikuláša Dzurindu došlo k plošnému zrušeniu koncepčných zmien smerujúcich k zefektívneniu využívania finančných prostriedkov určených pre tzv. štátnu kultúru, stabilizáciu štruktúr regionálnej kultúry a k plošným politickým čistkám odborníkov v rezorte. Vláda nielen neponúkla žiadnu alternatívu k predchádzajúcim koncepciám, ale bezhlavým návratom k chaotickému stavu pred rokom 1994 paralyzovala väčšiu časť kultúrnych inštitučných aktivít. Kroky súčasnej vlády vedúcej k faktickej likvidácii Matice slovenskej pripomínajú časy maďarizácie z minulého storočia. Aj mnohí takzvaní bývalí prívrženci záchrancov kultúry dnes vyjadrujú nesúhlas a kritizujú neodbornosť a neschopnosť súčasného riadenia a smerovania v oblasti kultúry.
Podobne vláda Mikuláša Dzurindu nezvláda situáciu v oblasti školstva. Prísľuby zvýšenia platov pedagógov, zlepšenie materiálnej, finančnej základne školstva, viaczdrojové financovanie školstva zostali na papieri. Rezort upadá. Množstvo škôl avizuje vyčerpanie finančných prostriedkov potrebných na svoje fungovanie už v októbri tohto roka.
Podobne sa stupňuje deštrukcia v oblasti mediálneho systému. Výsledkom je problematické a problematizované postavenie verejnoprávnych médií. Vláda nie je v stave poskytnúť adekvátne dotácie a spolieha sa na plné finančné zabezpečenie zo strany koncesionárov. Úplne absentuje vládne úsilie nájsť správne legislatívne nástroje na riešenie systému financovania verejnoprávnych médií.
Počas vlády Mikuláša Dzurindu kvalita legislatívnych návrhov, dodržiavanie legislatívneho plánu vlády, ako aj zachovanie systémovej nadväznosti návrhov na platné právo sa dostali na najnižší stupeň kvality od vzniku našej štátnosti. V súčasnosti legislatívne aktivity takmer ustrnuli. Miesto toho, aby legislatíva vlády prinášala predpisy motivujúce oživenie ekonomiky a pokles nezamestnanosti, vláda predkladá prevažne reštrikčné predpisy, a to veľmi často v skrátenom legislatívnom konaní. Treba zdôrazniť, že väčšinou pre takéto konanie nie sú splnené zákonné podmienky. Sme svedkami noviel noviel predkladaných noviel zákonov, to znamená reťazenia opráv nekvalitných predlôh, ktoré táto Národná rada schvaľuje v skrátenom legislatívnom konaní. Zatiaľ čo v prvých rokoch svojej existencie na Slovensku bola naštartovaná akcelerácia aproximácie práva, čo bolo pozitívne hodnotené zo strany Európskej únie, dnes sa naplno objavujú signály o meškaní aproximácie práva.
Počas vlády vedenej Mikulášom Dzurindom sa zreteľne zhoršila situácia vo sfére bezpečnosti občanov i štátu. Armáda Slovenskej republiky z dôvodu zlého riadenia a nedostatku financií je v rozklade, rozpredáva sa vojenská technika, tisíce mladých ľudí beznádejne čakajú na výkon základnej vojenskej služby. Stúpol počet násilných trestných činov a v porovnaní s predchádzajúcim obdobím sa znížila ich objasnenosť. Dochádza k zneužívaniu orgánov Policajného zboru, keď vyšetrovatelia musia pod nátlakom zo strany vedenia ministerstva vnútra riešiť vybrané kauzy na politickú objednávku. Bezprecedentným krokom Mikuláša Dzurindu bolo zrušenie udelenej amnestie, čo samo osebe po príslušnom rozhodnutí Ústavného súdu by malo byť dôvodom na odstúpenie z funkcie predsedu vlády.
Vláda Mikuláša Dzurindu hneď od svojho nástupu uplatnila politiku nevídanej konfrontácie. Vyše 4 000 pracovníkov štátnej a verejnej správy prišlo o zamestnanie na základe politickej perzekúcie. Mnoho nezmyselnej energie bolo premrhanej pri tvorbe "čiernych kníh". Široko medializovaná, avšak nepreukázaná kriminalizácia politických oponentov je na bežnom poriadku. Lídrom nenávistných kampaní je práve osoba Mikuláša Dzurindu, ktorý miesto koncentrácie na zabezpečenie aspoň priemerného výkonu svojej vlády spoluorganizuje hľadanie nepriateľov v radoch opozície.
Pokiaľ sa tu zo strany Mikuláša Dzurindu deklaruje určitá ústretovosť zo strany priateľov v zahraničí, rád by som priblížil aj túto otázku. Ide v podstate o kupovanie si zahraničnopolitickej podpory. Stačí pripomenúť otázku VSŽ a U. S. Steel Group. Ja by som rád, pán predseda vlády, pripomenul jednu vec, tú kamufláž okolo 11 mil. Sk straty, ktorú ste spomenuli vo svojom vystúpení za rok 1998. Nešlo o nič iné ako o účtovné vytvorenie straty tvorbou rezervných a opravných položiek. Ale čo je zaujímavé, to nebolo len vo VSŽ, ale bolo to v ďalších podnikoch kontrolovaných súčasnou vládou, v Slovenských elektrárňach, v plynárenskom priemysle, Slovenskej poisťovni, slovenských bankách, kde jednorazovo sa vytvoril nebývalý objem opravných položiek a rezerv, čo znamenalo, že v štvrtom kvartáli 1998 Slovenská republika miesto obvyklého zisku na úrovni štátu, ktorý sa vykazoval okolo 25 mld. Sk, vykázala stratu 30 mld. Sk. Vyslali ste negatívny signál do sveta a čudujete sa potom, že bola Slovenská republika, dodnes je, označovaná, že je to štát pred ekonomickým krachom. A v súčasnom období, samozrejme, tieto rezervy sa rozpúšťajú, alebo netvoria sa v takých objemoch, a nadúvate sa a čechráte si perie, ako dobre riadite ekonomicky tento štát alebo podniky, v ktorých ste v podstate sfalšovali ekonomické výsledky.
Tak je potrebné pripomenúť, že otázka Východoslovenských železiarní je jedna ohromná kamufláž, ktorá, samozrejme, ešte vypláva na svetlo božie. Ale je tu ďalšia vec, že rokovania okolo VSŽ vytvárajú rad otázok, či vláda neporušila, alebo pán Dzurinda neporušil aj niektoré ústavné princípy, kde je otázka, či mal kompetenciu Mikuláš Dzurinda spolu s niektorými vysokými úradníkmi uzatvárať dohodu s prezidentom Východoslovenských železiarní a zástupcami U. S. Steel Group, dohodu o porozumení ako definitívny variant riešenia tejto spoločnosti. V zmysle tejto dohody U. S. Steel nevstúpi do VSŽ ako celku, ale skúpi novú spoločnosť, do ktorej sa predtým prevedie oceliarska výroba, ktorá je pre VSŽ nosná z ekonomickej, výrobnej, obchodnej aj sociálnej stránky.
Uvedená transakcia teda nepomôže riešiť problémy celej VSŽ, čiže dlhy, zamestnanosť, výrobu a odbyt v zostávajúcej časti budú musieť riešiť doterajší akcionári, avšak už bez potenciálu oceliarskej výroby. Za slovenskú stranu rozhodol a dohodu uzatvoril malý okruh štátnych úradníkov na čele s Mikulášom Dzurindom bez toho, aby ich konaniu predchádzalo riadne rokovanie vlády o tejto otázke, bez toho, aby vláda svojím uznesením rozhodla o náležitostiach dohody a poverila určených členov vedením takýchto rokovaní a uzatvorením dohody. Predseda vlády a príslušní štátni úradníci týmto podľa všetkého mohli porušiť článok 119 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky, že o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky rozhoduje vláda v zbore.
Ale treba pripomenúť aj ďalšie tzv. pozitívne prístupy súčasnej vlády, či už zo strany pána prezidenta Clintona, ktorý, samozrejme, sa poponáhľal s pozdravným listom pri takejto dohode medzi VSŽ a U. S. Steel Group a slovenskou vládou, ale, samozrejme, aj pokiaľ sa týka španielskeho predsedu vlády Aznara - z každého oka mu pozerala privatizácia slovenskej energetiky. Takže ja sa desím toho, aký ďalší predseda vlády z Európskej únie príde a čo tento štát tá návšteva bude stáť. Takže tiež o tomto si povedzme pravdu, ak hovoríme o svetlých signáloch z hľadiska medzinárodného priateľstva vo vzťahu k osobnosti Mikuláša Dzurindu.
Vážená Národná rada, ja by som sa však vrátil alebo obrátil pozornosť k politickému rozmeru dnešného rokovania. V prvom rade nezvládanie riadenia štátu, hospodársky a sociálny prepad, rozklad spoločenských štruktúr, ktoré sú faktom, nezvratným faktom, majú hlboký morálny a politický dosah. Miesto stabilnej vládnej koalície schopnej zvládať elementárne problémy života spoločnosti sme svedkami úporného vnútrokoaličného politického zápasu sprevádzajúceho presadzovanie skupinových aj individuálnych lobistických záujmov a klientelizmu. Stále zreteľnejšie sa ukazuje, že Mikuláš Dzurinda ako líder vládnej koalície nepredstavuje ani jednotiaci prvok, ani osobnosť, ktorá by svojou programovou víziou, individuálnymi parametrami dokázala pre ďalšie obdobie zabezpečiť slovenskú pozíciu politickej, hospodárskej a sociálnej stability. Vo vláde určite nepracujú len samí hlupáci. Aj tím, v ktorom môže byť zopár dobrých hráčov, podá podpriemerný výkon, ak chýba schopný organizátor hry. Platí to aj o vládach a platí to aj o riadení štátu.
Napriek tomu, že Mikuláš Dzurinda do parlamentu a do vlády vstúpil ako predseda najsilnejšieho koaličného zoskupenia, nedokázal ho stmeliť a v súčasnosti pred zrakmi bývalých politických súpútnikov zliepa novú stranu politických legionárov, s ktorou plánuje vstúpiť do najbližších parlamentných volieb. Tento postup je možné pokladať za výsmech toľko proklamovanej jednoty Slovenskej demokratickej koalície ako hlavnej politickej vládnej sily a je i znakom pohŕdania a prehliadania občanov voličov.
Za výsmech koaličných partnerov možno pokladať i osobné angažovanie sa Mikuláša Dzurindu v kauze odvolávania vedúcich predstaviteľov Fondu národného majetku i evidentné prikývnutie pri výmene manažmentu Slovenských elektrární, napriek tomu, že išlo o špičkových odborníkov dôsledne obhajujúcich národnoštátne záujmy v oblasti energetiky, alebo možno práve preto, nech si nato každý zodpovie sám.
V čase, keď Slovensko čelí dlhodobej vyše 20-percentnej nezamestnanosti, keď klesá produkčná schopnosť slovenskej ekonomiky a rozpadá sa podniková sféra, v čase, keď hrozí pokles reálnych miezd o takmer 10 % a rast nákladov na bývanie predstavuje skoro 50 %, v takomto hektickom čase sa vláda Mikuláša Dzurindu s veľkým humbukom zaoberá vlastníctvom časti morského dna a konkréciami na ňom ležiacimi. Dôležité sú nesporne i programy čistých rúk alebo reorganizácie štátnej správy a jej decentralizácie. Je však otázka, kedy sa Mikuláš Dzurinda a jeho vláda seriózne a s konkrétnymi východiskami začne zapodievať aj s takými konkréciami, ako je zníženie nezamestnanosti, podpora tvorby nových pracovných miest, rast životnej úrovne, a ďalšími, ktoré sú pre Mikuláša Dzurindu asi podružnými záležitosťami. Pán Mikuláš Dzurinda v rámci sebaobhajoby spomenul demarše zasielané zo zahraničia bývalej vláde. Ale demarše nezamestnaných a upadajúcich regiónov neberie na vedomie.
Opozícia v parlamente určite nemá dosť hlasov na presadenie návrhu na vyslovenie nedôvery Mikulášovi Dzurindovi. Predmetným návrhom však dáva impulz pre zásadnejšie prehodnotenie a riešenie funkčnosti dnešnej vládnej koalície zo strany práve vládnych politických strán. Je načase, aby sa skončilo obdobie, keď výkon predsedu vlády sa zamieňa za výkon politického propagandistu a agitátora, je načase, aby vedenie vlády prevzal niekto schopnejší, niekto, kto to jednoducho vie.
Opakujem však znova, kľúč v rukách má vládna koalícia. Je na vládnej koalícii, či osvedčí záujem o posunutie vecí vpred v záujme výkonnejšieho riadenia štátu, v záujme jeho občanov. Vzhľadom na katastrofálne hospodárske a sociálne výsledky by to mohla byť pre vládnu koalíciu príležitosť na politický reparát. V opačnom prípade takýmto reparátom budú musieť byť predčasné parlamentné voľby.
Dovoľte mi preto, vážená Národná rada, aby som na záver opäť uviedol to, čo som predložil ako navrhovateľ, aby som v mene poslancov Národnej rady za Hnutie za demokratické Slovensko a za Slovenskú národnú stranu navrhol a podporil vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Mikulášovi Dzurindovi.
Na záver predkladám návrh na tajné hlasovanie k predmetnej veci.
Vážená Národná rada, ďakujem za pozornosť.
Komentáre