- Německo požaduje po ZSSR odstoupení vlivu v českomoravském regionu,
- ZSSR nebude bránit rozdělení ČSFR pro nedostatek garance politické rovnováhy ve střední Evropě a nedostatek státotvornosti národů ČSFR,
- ZSSR souhlasí s perspektivním začleněním českomoravského regionu do zájmové ekonomické sféry SRN a s politickým zařazením tohoto regionu v průběhu 12 - 15 let,
- Německo pro možný pokles popularity vedení ČSFR bude připravovat i pro ZSSR přijatelné garnitury nakloněné Německu jako alternativu i z levicových stran bez zjevného zasahování do profilace stran. Se zřetelem ochoty Maďarska udržet politickou a ekonomickou stabilitu v podunajském regionu nebude ZSSR a Německo bránit obnovení Maďarska v původních hranicích platných do Trianonské smlouvy. Německo zvýší ekonomickou pomoc Maďarsku s cílem zvýšit jeho životní standart nad úroveň Slovenska, aby se připojení k Maďarsku stalo pro Slováky přitažlivé.
V tom čase som navštevoval ešte len základnú školu a spomínané rozdelenie ČSFR (aj vďaka mojim českým predkom) som vnímal dosť negatívne. Takých bolo asi na oboch stranách rieky Moravy viac než dosť. Ako neplnoletý by som toho síce v tom čase veľa neporiešil, ale keďže nebolo občanom umožnené slobodne sa vyjadriť v referende, ktoré mimochodom navrhoval Ján Čarnogurský niekedy v roku 1991- tak nemohol riešiť nikto! Samozrejme okrem Vladimíra Mečiara a Václava Klausa. Tu ale treba uviesť aj fakt, že referendum v tom čase nemalo podporu v zákone vtedajšej ČSFR.
Po rozdelení Československa to bol práve Vladimír Mečiar, ktorý sa mal čo obracať, aby sa nenaplnili ujednania dohodnuté v Ženeve. Maďari takmer okamžite vyjadrili ústami premiéra Józsefa Antalla územné nároky - konkrétne o Žitný ostrov.
Maďari lobovali aj cez kongres USA. Kongresman Tom Lantos (pôvodom maďarský Žid, ktorý prežil holocaust) si nechal urobiť prieskum ako by slovenskí Maďari akceptovali pripojenie k Maďarskej republike. Viac ako 90% slovenských Maďarov bolo proti.
Z ekonomického hľadiska to už mali Maďari ťažšie. (ak opomeniem Rajku...) Príťažlivosť Maďarskej republiky sa pre Slovákov touto cestou nezvýšila. Potvrdzuje to aj krátky citát z The 1998 CIA World Factbook:
"Strong export performance boosted GDP growth to 4.9% in 1994 after a four-year decline. GDP then rose by 6.8% in 1995, 7% in 1996, and 5.9% in 1997, rates among the highest in Central and Eastern Europe. Inflation dropped from 26% in 1993 to 6% annually in 1996-97, the lowest rate in the region."
O období vlády Mikuláša Dzurindu v rokoch 1998 až 2006 sa je z tohto uhlu pohľadu škoda aj vyjadrovať.
Z vyššie uvedených riadkov o zasadaní v Ženeve je celkom jednoduché odvodiť aj fakt, prečo mal Vladimír Mečiar také veľké problémy s integrovaním Slovenska do medzinárodných štruktúr. So Slovenskom sa akosi nepočitalo, že by sa tiež mohlo objektívne uchádzať o "západné" politicko-ekonomické štruktúry. Asi by nepochodil ani Mikuláš Dzurinda, keby nám tie miestenky v týchto štruktúrach "nekúpil". Písal som o tom v článku: OECD, NATO,EU? Cena?
Pomoc Maďarsku ale neutícha ani v súčasnosti. Pred cca štyrmi mesiacmi:
"Medzinárodný menový fond (IMF), Európska únia (EÚ) a Svetová banka sa dohodli na poskytnutí finančného záchranného balíčka Maďarsku v celkovej hodnote 25,1 mld. USD. Z celkovej sumy je 15, 7 mld. USD od IMF..."
No a na takú Ukrajinu už kašlú! Medzinárodný menový fond odmietol poskytnúť Ukrajine druhu pôžičku vo výške 16 miliárd dolárov, pretože Kyjev nesplnil podmienky, ktoré boli spojené s prvou pôžičkou. Vláda prezidenta Juščenka a premiérky Tymošenkovej sa tak ocitla v chaose a celá krajina je na pokraji krachu.
Dnes už ale rozdelenie Československa vnímam inak. Žial aj na vyššie uvedené skutočnosti si uvedomujem, že to bude mať Slovensko a Slováci ešte ťažké.
Komentáre