Už niekoľko mesiacov (dá sa povedať, že to pravdepodobne súvisí a zároveň koliduje s hospodárskou krízou) je možné v slovenskej spoločnosti (ale nie iba v našej) sledovať stúpajúce napätie, ktoré má až elektrizujúce rozmery. Neviem či to má priamu súvislosť so Schumannovými rezonanciami, ale je to možné pozorovať aj v komunite blogerov na http://www.blog.pravda.sk a v ich článkoch. Odkazy na jednotlivé články sem nebudem dávať, lebo aj tak viete o kom je reč. Nemôžem sa nepridať do Vášho klubu. Začínajú sa hromadiť články s rôznou formou, ako aj obsahom, ktoré ale poukazujú na jeden fenomén, ktorý je zároveň vyjadrovaný rôznymi pojmami, ako
- Spoločenský úpadok
- Pokles morálky
- Odmietávanie zodpovednosti
- Postupná strata práv a slobôd
- Česť, slušnosť, spravodlivosť sú už len prázdne frázy
- Atď
Súhlasili by so mnou pravdepodobne aj „SMEtiari“, ale oni sú žiaľ tak krátkozrakí, že „pre Fica nevidia les.“ Proste ku šťastiu a k letu meter dvadsať nad zemou by im stačilo, keby nebolo viac nášho premiéra na vrchole slovenskej politickej scény. Nech to je už akokoľvek, na rovinu Vám môžem napísať, že toto určite nie je Naša cesta. Dá sa povedať, že po skončení 2. Svetovej vojny nežijeme život v „päťročniciach“ ako sa nám snažili nahovoriť „rudí kméri“. My tu máme „dvadsaťročnice“!
Začalo to komunistickým pučom v roku 1948. Nemajte strach, na príčiny, ktoré viedli k udalostiam v roku 1948 som nezabudol, ale nie sú predmetom môjho dnešného článku. V roku 1968 sme vyjadrili nespokojnosť s chodom vecí, žiaľ neúspešne! To teda znamená, že dvadsať rokov nám trvalo, aby sme „prekukli“, že komunizmus nie je Naša cesta. O ďalších, tentoraz 21 rokov k zmene síce došlo, ale táto zmena je viac než diskutabilná – „Rudí kméri“ iba zmenili dresy. To je teda ďalších „dvadsať“.
V tejto elektrizujúcej dobe dnešných dní sme zistili, že ani toto nie je Naša cesta. Nadávame, frfleme, šomreme, hrešíme, píšeme články na blogoch, prispievame do diskusií a občas aktívnejší Kotleba vyvedie svojich verných do ulíc, aby aspoň On ukázal slovenskej verejnosti, že tu niečo nie je s kostolným poriadkom. Nebudem sa vyjadrovať v tejto chvíli k ekonomickým aspektom tohto stavu, ale tak ako komunizmus tak aj súčasný Neo - liberalizmus nám bol vnútený a za oboma ideológiami stoja tí „istí“ ľudia. Žiaľ nebol vnútený len nám Slovanom, ale prakticky celej Európe, Číne, Japonsku, USA..., štáty respektíve národy, ktoré vyznávali dlhé stáročia iné hodnoty!
Ale čakať ďalších dvadsať rokov???
Často sa vraví, že nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky. Neviem či za touto múdrosťou nestoja opäť Tí istí, ale... My proste musíme vstúpiť do rieky o ktorej už v 6. storočí písal Pseudo-Maurikios v jeho knihe s názvom Kniha o stratégii. Do Našej rieky! Dovolím si krátky citát:
„Národy Slovanov a Antov majú rovnaký spôsob života a rovnaké mravy. Sú navyknutí slobode a nijako sa nedajú zotročiť alebo podmaniť, obzvlášť nie vo vlastnej krajine. Sú početní a vytrvalí, znášajú teplo, chlad i dážď, nahotu aj nedostatok potravín. K cudzím (ľuďom) sú láskaví a ochotne ich sprevádzajú z miesta na miesto, kamkoľvek si želajú, a v prípade potreby ich chránia. Keď cudzinec utrpí nedbalosťou hostiteľa škodu, ten, kto ho zveril vypovie boj, pretože považuje za posvätnú povinnosť pomstiť cudzinca (hosťa). Tých, ktorí sú u nich v zajatí, nedržia v otroctve na neobmedzený čas ako ostatné národy, ale ustanoví im určitú dobu, po ktorej je na ich vôli, či sa chcú po stanovenej náhrade vrátiť k svojim, alebo zostať na mieste ako slobodní a priatelia. Majú hojnosť rôzneho dobytka a plodín zložených do kopy v jamách, najmä prosa a béru. A ich ženy sú cudné nad všetku ľudskú prirodzenosť. Väčšinou pokladajú smrť svojich mužov za svoj koniec a dobrovoľne sa obesia, pretože nepokladajú vdovstvo za život."
Pod čiarou
Niekoľko doplňujúcich myšlienok a citátov:
Jeden arabský cestovateľ raz (5/6. st.) napísal:
„Slovania sú najmocnejší národ. Keby sa spojili, nebolo by na Zemi sily, ktorá by ich zastavila“.
Pravdepodobne sa nespájame (až na pár výnimiek) práve z toho dôvodu, že nič si nevážime viac ako slobodu a doprajeme ju aj druhým. So slobodou ide ale ruka v ruke zodpovednosť. Som presvedčený o tom, že Slovania tú zodpovednosť za vývoj v nasledovných rokoch dokážu niesť tak ako už nespočetnekrát od počiatku svojich dní. Ale naozaj dúfam, že to nebude opäť tých „dvadsať“.
Neznámy perzský autor v Bagdade o Rusoch vo svojej kronike napísal:
„Ešte dobre, že Rusi vedia len jazdiť v člnoch. Sú tak statoční, že keby vedeli jazdiť na koni, dobyli by celý svet."
Nemusí im ani nám ostatným Slovanom, ako ani žiadnemu inému národu patriť celý svet. Ale ako Jano Slota raz povedal, síce iba na adresu Maďarov, „Maďari sú mi úplne ukradnutí. My chceme len jedno: aby nám dali konečne po tisíc rokoch svätý pokoj.“ Teda, nám ako aj všetkým národom pokoj a vlastnú cestu.
O najväčšom meste Slovanov, Moskve:
K mestu sa viaže jedna legenda, medzi ľudom sa hovorilo: "Moskva je tretí Rím. Prvý Rím bol Rím Caesara, padol. Potom prišla Byzancia, ktorá vystriedala Rím a tiež padla. A nakoniec Moskva - Ruská ríša – tretí a posledný Rím. A štvrtý Rím už nepríde ..."
V podstate mi je jedno, ktorí národ ako prvý zdvihne hlavu a vyvedie ľudstvo z tohto marazmu, ale dúfam, že srdce Európy nebude medzi poslednými...
Komentáre