For all we ought to have said...

Že od roku 1999, kedy bolo po prvý krát umožnené občanom rozhodnúť v priamej voľbe o svojej hlave štátu, o nej rozhodli prakticky po prvý krát (1999, 2004, 2009) Slováci? Zo strany jednotlivých médií, "nezávislých" mienkotvorcov, a politikov opozície to je problém obrovský! Lebo v predchádzajúcich dvoch prípadoch žiadny problém nemali.

Dvaja prezidenti: zvolenie R. Schustera v roku 1999 a I. Gašparoviča v roku 2004

Porovnáme niektoré bezprostredné okolnosti zvolenia dvoch prezidentov priamou voľbou. Obaja prezidenti boli zvolení až v druhom kole, obaja mali proti sebe toho istého kandidáta, V. Mečiara. Podľa podielu Maďarov v obciach a podielu platných hlasov bol v oboch prípadoch rovnaký (1999, 2004). So stúpajúcim zastúpením Maďarov v obciach získané podiely platných hlasov v oboch prípadoch celkove zreteľne rástli. V skupine obcí s maďarskou majoritou získal v roku 1999 R. Schuster 94,3 % platných hlasov a v roku 2004 I. Gašparovič 75,3 %. Výrazne najmenej získali obaja v prostredí obcí bez jediného Maďara – práve tam ich protikandidát V. Mečiar prekonal aj ziskom hlasov. Menší rozdiel spočíva v tom, že voličská podpora podľa zastúpenia Maďarov v obciach bola vo voľbe R. Schustera diferencovaná väčšmi, strmšie než vo voľbe I. Gašparoviča.

V. Mečiar (zreteľne) vyhral v kategórii obcí, v ktorých nežije ani jeden Maďar. Vo všetkých ostatných kategóriách obcí, kde žijú menšie alebo početnejšie skupiny Maďarov, zvíťazil výrazne kandidát zjednotených slovenských národných síl I. Gašparovič. V silne maďarskom prostredí medzi nepočetnými zúčastnenými voličmi sa výrazná väčšina priklonila k protikandidátovi V. Mečiara. Pokiaľ voličskú podporu vyjadríme podielom z potenciálnych (do zoznamu zapísaných) voličov – čím zohľadníme voľbu zúčastnených voličov i mieru (ne)účasti – dostaneme sčasti obdobný a sčasti odlišný obraz. Aj v tomto pohľade V. Mečiar dosiahol najväčšiu podporu v skupine obcí bez jediného Maďara. Ukázalo sa tiež, že I. Gašparovič získal najväčšiu takúto podporu v skupinách obcí s maďarskou menšinou do 20 % miestneho obyvateľstva, najmä v pásme 2 – 5 % Maďarov, čo bolo spôsobené aj tým, že tam patrí Bratislava a Košice.

Ako sme volili z pohľadu našich preferencií k jednotlivým politickým stranám?

V. Mečiar získal nadpriemerne mnoho hlasov v prostredí (obciach), v ktorých je vysoká podpora HZDS, za tým HZD, KDH, KSS a Smeru. I. Gašparovič získal v druhom kole najvyššie lokálne podiely platných hlasov v obciach s vysokou podporou pre SDKÚ a SMK, za tým tiež pre ANO. To priamo poukazuje na významnú úlohu prívržencov troch koaličných strán pri zvolení I. Gašparoviča, pričom ich motiváciou bolo zadržanie V. Mečiara.

2009 - Kto to vlastne vytiahol maďarskú kartu?

SMK podporí v prezidentských voľbách Ivetu Radičovú!

Strana maďarskej koalície (SMK) dnes podľa očakávaní podporila podpredsedníčku SDKÚ-DS Ivetu Radičovú za spoločnú kandidátku opozície na prezidenta. Po dnešnom rokovaní Republikovej rady SMK to novinárom povedal podpredseda strany Iván Farkas. (sobota 29.3.2008)

Prípadne ako tu napríklad také "nezávislé" IVO prakticky od vzniku Slovenskej Republiky ba dokonca sa dá povedať, že aj z čiac federácie rieši ako ľudia volili podľa etnickej príslušnosti. Ako príklad nech slúži kniha od Vladimíra Krivého:
Čo prezrádzajú volebné výsledky? Parlamentné voľby 1992 - 1998



Kde rieši výsledky volieb na základe etnickej štruktúry hneď v niekoľkých kapitolách:



Alebo použité citácie z publikácie:

Krivý, V.: Voľby v roku 2004. In: Kollár Miroslav, Mesežnikov Grigorij (eds.): Súhrnná správa o stave spoločnosti. Slovensko 2004. IVO, Bratislava 2005.

Preto je namieste otázka, prečo vo svojich analýzach, štúdiách, výzkumoch a v neposlednom rade publikáciách delia voličov na základe etnickej príslušnosti, ale práve v posledných voľbách to musí byť tabu?